LESY: Sólymos tvrdí, že príroda sa s kalamitou vysporiada sama

PODBANSKÉ 13. septembra (SITA) – Urobil tak dva týždne po tom, ako ministerka pôdohospodárstva a rozvoja a vidieka Gabriela Matečná v Poprade avizovala svoj plán zvolať okrúhly stôl k potrebe riešenia alarmujúcej situácie vysychania Vysokých Tatier. „Nikdy sa nebránime dialógu, aby sme si sadli za stôl a odborne sa o tom porozprávali, v žiadnom prípade do toho však nechceme vnášať emócie. Budeme jednoznačne na tej strane, aby sme prírodu nechali prírodou a aby sa popasovala sama s problémami,“ povedal dnes.

Podľa ministra Sólymosa je potrebné prísť do národného parku a pozrieť sa na to, ako vyzerá príroda po dvanástich rokoch od kalamity. „Vyhráva nad kalamitou, je potrebné sa pozrieť vlastnými očami na to, čoho je schopná príroda, že nad tým vyhráva. Musíme byť trpezliví, lebo príroda je trpezlivá,“ vyjadril sa dnes šéf rezortu životného prostredia. Ako dodal, Tatranský národný park (TANAP) predstavuje naše národného bohatstvo a dedičstvo a je potrebné ho takto zachovať aj pre budúce generácie. „Tam, kde zákon hovorí, že budeme chrániť prírodu najvyšším stupňom, a že by v nej nemal byť ľudský zásah, tak by to malo aj ostať,“ povedal minister. Pripomenul tiež, že ministerstvo životného prostredia dáva každoročne finančné prostriedky na boj proti lykožrútom na chránených územiach a ich hraničných územiach. „Tento rok sme dali z environmentálneho fondu viac ako 700-tisíc eur a teraz rokujeme o ďalších viac ako 400-tisícoch eur,“ povedal dnes v Tichej doline, ktorá sa nachádza v piatom stupni ochrany.

Podľa Pavla Majka, riaditeľa Správy TANAPu, sú diskusie na tému lykožrúta dvanásť rokov po kalamite úplne zbytočné. „Objektívne mysliaci človek, keď sa na to pozrie, tak vidí, že prognózy, ktoré boli katastrofické, boli prestrelené. Je pravdou, že desiatky hektárov vyschli, pretože po každej veternej kalamite, keď nastúpi podkôrnik, dôjde k podkôrnikovej kalamite. Tu v Tichej doline však vidieť, ako vie príroda všetky rany zaceliť,“ povedal dnes pre médiá. Je presvedčený o tom, že púšťať sem ľudskú činnosť by prinieslo skôr viac škody ako osohu. Ohrozilo by to podľa neho aj biodiverzitu, pripomenul zároveň výskyt 30 chránených druhov vtákov, 25 druhov chránených cicavcov a ďalších živočíchov v tejto oblasti. Súhlasí s ním aj Erik Baláž z lesoochranárskeho zoskupenia Vlk. „Myslím si, že keby to po roku 2004 dopadlo ináč, a ťažba by sa začala aj v Tichej doline, tak by sme namiesto týchto lesov videli rozsiahle rúbaniská,“ uviedol. Na prirodzený vývoj sa však podľa neho mala ponechať oveľa väčšia plocha. Pripomenul tiež, že z lesa v protisvahu priletelo na danú lokalitu napríklad aj niekoľko chránených druhov chrobákov.

Podľa ministerky Matečnej by sa za okrúhlym stolom mali zísť odborníci z oblastí lesníctva a ochrany životného prostredia, tento návrh podporila aj Slovenská lesnícka komora. „V najprísnejších zónach ochrany, kde platí bezzásahový režim, je potrebné realizovať ochranu lesa včasným odkôrnením čerstvo napadnutých kmeňov. Zabráni sa tým šíreniu lykožrúta do okolitých porastov s nižším stupňom ochrany,“ navrhla pred nedávnom komora. Lesníkom v Tatrách ide podľa nej o zabezpečenie priaznivého stavu biotopov a nie o ťažbu a predaj dreva za účelom zisku. Podľa Matečnej sú situácie, v ktorých si príroda pomôcť nedokáže, a tak je podľa nej na čase konať. „Viac ako desať rokov sa prizeráme tomu, ako nám tatranské lesy doslova zomierajú pred očami. Pre inváziu podkôrneho hmyzu vo vyschnutom mŕtvom lese nastáva erózia pôdy, vysychajú studničky a horské potoky,“ uviedla koncom augusta v Poprade. Pokiaľ podľa jej slov nedôjde k zmene prístupu, lesy z týchto území na dlhé desaťročia zmiznú.