LESY: Návrh hraníc bukových pralesov sa viac priblížil reálnemu stavu lokality, uviedol Kicko

BRATISLAVA 16. októbra (SITA) - Hranice bukových pralesov na severovýchode Slovenska sa upravia. Vláda totiž schválila spoločný návrh rezortov životného prostredia, pôdohospodárstva a obrany. Ukončili sa tak 12 rokov trvajúce nejasnosti okolo územia zapísaného v zozname UNESCO. Lesy na severovýchode republiky sú od roku 2007 zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO ako ukážka zvyškov pralesov v cezhraničnom regióne Slovenska a Ukrajiny. Štyri lokality, Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat tvoria súčasť územia nazvaného „Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.“ Práve tieto lokality a ich nárazníková zóna sa stali predmetom dlhotrvajúcich nejasností. Odštartoval ich samotný nominačný projekt, ktorý vypracovala Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) spoločne s externými odborníkmi.

Materiál obsahoval viacero technických nezrovnalostí. Najzásadnejšia z nich sa týkala výmery územia. V projekte boli uvedené dva odlišné údaje. Kým vo výmere jadrovej zóny podľa tabuľkovej prílohy bolo uvedených 5 766 ha, z mapovej časti vychádzala výmera 3 522 ha. „Problémom bolo, že SAŽP jednak zadala projekt externistom a neprerokovala ho s vlastníkmi a s užívateľmi lesa. Okrem toho územie zakreslené na mape sa nedalo identifikovať v teréne. Vznikol veľký rozdiel medzi grafickou a textovou výmerou. Nelogickosť nárazníkovej zóny a absencia diskusie pred predložením nominačného projektu boli hlavnou príčinou toho, že sa na definitívne riešenie sa čakalo 12 rokov,“ povedal Jaroslav Regec generálny tajomník služobného úradu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPaRV). Nepresnosť podľa neho spôsobovala nemalé problémy v organizácií manažmentu a starostlivosti o územie. Výbor svetového dedičstva UNESCO vyzval v roku 2017 Slovenskú republiku, aby spresnila hranice lokality a jej nárazníkových zón a zabezpečila adekvátnu legislatívnu ochranu územia. Správu o stave lokality je Slovensko povinné predložiť výboru do 1. decembra 2019. Ak sa tak nestane, hrozí vyradenie lokality zo Zoznamu svetového dedičstva.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v spolupráci s MPaRV a Ministerstvom obrany SR následne vypracovalo nový návrh, v ktorom sú hranice územia už presne zmapované. „V návrhu bolo odstránených veľa nedostatkov a dnešný návrh sa viac priblížil reálnemu stavu lokality. Národné lesnícke centrum zmapovalo stupeň prirodzenosti porastov a na jeho základe sa stanovilo jadro. Návrh jadrového územia a jeho nárazníkových zón je digitálne zaznamenaný a finalizovaný prostredníctvom bilaterálnych rokovaní so všetkými vlastníkmi alebo obhospodarovateľmi pozemkov, ktoré sú navrhované ako súčasť lokality svetového dedičstva. Bola vytvorená komisia, zložená zo zástupcov mimovládnych organizácií, vlastníkov neštátnych aj štátnych lesov, zástupcov Štátnej ochrany prírody, Národného lesníckeho centra, rezortov životného prostredia, obrany, poľnohospodárstva a i,“ uviedol generálny riaditeľ sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MPaRV Peter Kicko.

Zosúladiť záujmy ochrany prírody, hospodárenia, úloh obrany štátu a zohľadniť sociálne dopady nebolo ľahké. „Som rád, že sme sa napokon dohodli,“ dodal Kicko. „Dohodli sme sa na jadre a na ochrannom pásme, ktoré sme rozdelili na B1 - prísne ochranné pásmo, kde sa môže aplikovať len jednotlivý výber v prospech pralesa po dohode so ŠOP a B2 – vonkajšie ochranné pásmo. Sem patrí celý národný park Poloniny na pozemkoch vo vlastníctve štátu, kde sa bude používať len obhospodarovanie lesa prírode blízkym spôsobom. V nadväznosti na schválenie materiálu budú pripravené projekty ochrany pre vyhlásenie prírodných rezervácií, čím sa zabezpečí právna ochrana lokality v súlade s požiadavkami Výboru svetového dedičstva,“ vysvetlil generálny riaditeľ sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MPaRV.

Do nového návrhu nebol zahrnutý pôvodne navrhovaný komponent Šípková, nakoľko nedošlo k dohode s vlastníkmi týchto území. Hoci vlastníci vyjadrili záujem stať sa súčasťou lokality UNESCO, nesúhlasia však s podmienkami ochrany, ktoré im ponúkol štát. „Prales je tu na hrebeni alebo v ťažko dostupných miestach, na ktorých nemá zmysle hospodáriť, preto vítame rozhodnutie vlastníkov, že územie budú aj naďalej chrániť. UNESCO je dobrovoľná organizácia, neštátni majitelia lesov nemusia byť jej súčasťou. Zapoja sa len tí, ktorí súhlasia s podmienkami a dostanú za to prislúchajúcu náhradu. V doložke vplyvov sú preto obsiahnuté náhrady neštátnych aj štátnych vlastníkov,“ dodal Regec.