BANSKÁ BYSTRICA: Úplný zánik cenných lokalít chránených Natura 2000 nenastane, čas ukáže ako budeme úspešní

BANSKÁ BYSTRICA 26. júla (SITA) – Pre agentúru SITA to povedal Michal Babnič, riaditeľ Národného parku Nízke Tatry (NAPANT). Ako informoval, uvedené územia aktuálne môžeme považovať za miesta s početným výskytom náhodnej ťažba, so sústredenou i roztrúsenou kalamitou spôsobenú podkôrnym hmyzom. „Úplny zánik týchto lokalít nenastane, no rozsah poškodenia sa odvíja od viacerých činiteľov, ktoré môžu priniesť i synergický efekt, a tak dopady ťažby nie je možné presne kvantifikovať a len čas ukáže aký sme boli úspešný pri zachovaní predmetov ochrany prírody v daných lokalitách,“ konštatoval Babnič.

Porastová štruktúra lesných porastov v niektorých porastoch umožňuje gradáciu lykožrúta z dôvodu zastúpenia starších vekových tried lesa, priebehu počasia a stavu rozpracovania územia v predošlom období. Jedná sa o lesné ekosystémy so zastúpením smreka v rôznom podiele, čo je limitujúcim faktorom pre ich relatívnu stabilitu resp. ohrozenosť lesa. „Na základe predošlého zhodnotenia o úplnom zániku týchto cenných lokalít nemožno hovoriť, no samotná ťažba a s ňou spojené sprievodné javy ako približovanie vyťažených stromov, narušenie vegetačného krytu môže lokálne zhoršiť stav lokality aj v oblasti záujmov ochrany prírody. Preto je na nás, aby sme identifikovali predmety ochrany v danej oblasti, lokalizovali rozsah kalamity a následne zvolili postup i opatrenia minimalizujúce negatívny vplyv na záujmy ochrany v danom území,“ informoval Babnič.

Riaditeľ NAPANT-u ďalej vysvetlil, že nevyhnutnosť ťažby je potrebné charakterizovať individuálne podľa okolností s ohľadom na komplexné ponímanie lesa. V prvom rade je potreba uviesť, že v okolí sa nachádzajú človekom pozmenené (náchylné) lesné spoločenstvá s nie ideálnou druhovou štruktúrou (často nadlimitným zastúpením smreka), ktoré môžu a s vysokou pravdepodobnosťou budú ohrozené šírením hmyzu spôsobujúceho hospodárske škody. „Pokiaľ sa s náhodnou ťažbou nezačne prípadne sa radikálne nezmení priebeh počasia, alebo nebudú vynaložené násobne drahšie opatrenia v bezprostrednom okolí nárazníkových zón týchto cenných lokalít na zastavenie tzv. infekcie z miesta nákazy, tak do úvahy by potenciálne prichádzali iné časovo, personálne a ekonomicky náročnejšie opatrenia v často nedostupných miestach,“ dodal Babnič s tým, že vylúčená aplikácia chemických látok.

„Možnosť ponechať lokality na prirodzený vývoj lesných ekosystémov môže mať za následok plošný rozpad s obnovou cez prípravný les a to znamená dlhotrvajúcu zmenu štruktúry lesa a jeho plnenia ochranných a environmentálnych funkcií,“ uzavrel Babnič.

Iniciatívy My sme les spolu s OZ Prales 25. júla informovala, že hrozí strata dvoch cenných lokalít európskej sústavy chránených Natura 2000. Ide o dve hodnotné lokality v Banskobystrickom okrese nad obcami Baláže a Moštenica – Marková a Studienec. Podľa aktivistov ich štát nedokáže alebo nechce chrániť, lebo v týchto dňoch tam Správa Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) vyznačuje spolu s Lesmi SR, lykožrútom napadnuté stromy určené na ťažbu. V Markovej stovky, v Studienci to môžu byť dokonca tisíce stromov. „Pritom vôbec nie je jasné či sa podarí postup lykožrútov zastaviť. Na neďalekej lokalite Suchárina mali lesníci voľné ruky a výsledkom je postupné vyťaženie takmer všetkých starých smrekov v priebehu pár rokov na desiatkach hektárov. Ostali len mladiny a holiny, ktoré sa postupne zalesnili,“ popisujú aktivisti s tým, že toto nie je dobrý návod na zachovanie cenných lokalít.